Život Prešova
online
online
Na Slovensko chce preniesť časť výroby takmer pätina subdodávateľov
13.05.2014 Žilina
Žilina 13. mája (TASR) – Úmysel preniesť v tomto roku časť výroby zo zahraničia na Slovensko deklarovalo v prieskume poradenskej spoločnosti PwC Slovensko 23 % subdodávateľov automobilového priemyslu.
Na tlačovej konferencii Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR o tom dnes v Doškoľovacom stredisku spoločnosti KIA Motors Slovakia v Gbeľanoch informoval riaditeľ spoločnosti PwC Peter Mrnka.
V prieskume podľa neho až 70 % dodávateľov označilo dostatok kvalifikovanej pracovnej sily za akútny problém nielen v tomto roku, ale aj v predošlých obdobiach.
"Čo je dokumentované tým, že keď dodávatelia nájdu zamestnanca z radov absolventov, potrebujú až do 8 týždňov, aby mu poskytli úvodné školenia a aby získal úvodné zručnosti. Väčšine dodávateľov trvá ďalšie 3 až 6 mesiacov, aby dokázali zamestnanca vyškoliť na očakávané zručnosti, produktivitu práce a návyky. Čiže, dodávatelia vo významnej miere suplujú úlohu štátu vo vzdelávaní odborných technických profesií," uviedol Mrnka.
Prezident ZAP SR Jaroslav Holeček doplnil, že oblasť vzdelávania je pre 30 subdodávateľov, ktorí sa zúčastnili na dnešnom regionálnom stretnutí, kľúčovou oblasťou.
"Chýba kvalifikovaná pracovná sila, predovšetkým v strojárskych profesiách. Veľakrát sme počuli slovo nástrojár, obrábač kovov. Ale tiež sme počuli, že žiaci nemajú záujem ísť zo stredných odborných škôl na prax do podnikov a bez praxe úplne vyžijú. To nás jednoznačne vedie k tomu, že transformácia odborného vzdelávania je potrebná a zapojenie zamestnávateľov do odborného vzdelávania nutné. Pretože deti, ktoré študujú na stredných priemyselných alebo odborných školách, treba priviesť k určitým návykom. A tie sa dajú získať iba prepojením školy s podnikom," skonštatoval Holeček.
Zdôraznil, že pre rozvoj automobilového priemyslu a zabezpečenie konkurencieschopnosti potrebujú ďalší subdodávatelia pracovnú silu.
"Nehovoríme o tom, že potrebujeme pracovnú silu na rozvoj Slovenska. Potrebujeme ju na obyčajnú reprodukciu. Ľudia odchádzajú do dôchodku a z požiadavky 60.000 zamestnancov na ďalšie fungovanie priemyslu pre celé Slovensko je 70 % na obyčajnú reprodukciu pracovnej sily. Dnes vychádza zo stredných škôl iba niečo viac ako 5000 kvalifikovaných ľudí. Na vysoké školy odchádza 60 %, nezamestnaných je 30 %, pretože sa vzdelávajú v odboroch, ktoré nikto nepotrebuje. Takže je potrebné zmeniť celú štruktúru stredoškolského odborného vzdelávania a zabezpečiť nasmerovanie kvantity aj kvality. Na Slovensku máme veľmi veľa vzdelaných ľudí s vysvedčeniami, ale veľmi málo kvalifikovaných ľudí pre povolania, ktoré Slovensko potrebuje," dodal prezident ZAP.
Problém absencie kvalifikovanej pracovnej sily je podľa prezidenta skupiny Matador Štefana Rosinu podobný na Slovensku i v Česku. "Ročne prijímame do našej skupiny okolo 50 vysokoškolákov a stredoškolákov. Vo firme máme zavedený systém, že na každú fabriku máme dve stredné školy a dve vysoké školy. Pomáha to vo výbere študentov ešte na škole. Môžu prejaviť záujem - niektorí ho prejavujú viac, niektorí menej. Osobne vidím úlohu aj v motivácii detí rodičmi, pretože kam dieťa pôjde na strednú školu - závisí podľa môjho názoru spolovice od rodičov. Mamičky a oteckovia by nemali mať záujem, aby deti boli len marketingoví pracovníci, len vysokoškoláci. Aj so stredoškolským vzdelaním sa dá dosiahnuť veľmi dobrá kariéra. A niekedy môže byť lepšia, ako keď sa nasilu urobí vysoká škola," uzatvoril Rosina.
Na tlačovej konferencii Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR o tom dnes v Doškoľovacom stredisku spoločnosti KIA Motors Slovakia v Gbeľanoch informoval riaditeľ spoločnosti PwC Peter Mrnka.
V prieskume podľa neho až 70 % dodávateľov označilo dostatok kvalifikovanej pracovnej sily za akútny problém nielen v tomto roku, ale aj v predošlých obdobiach.
"Čo je dokumentované tým, že keď dodávatelia nájdu zamestnanca z radov absolventov, potrebujú až do 8 týždňov, aby mu poskytli úvodné školenia a aby získal úvodné zručnosti. Väčšine dodávateľov trvá ďalšie 3 až 6 mesiacov, aby dokázali zamestnanca vyškoliť na očakávané zručnosti, produktivitu práce a návyky. Čiže, dodávatelia vo významnej miere suplujú úlohu štátu vo vzdelávaní odborných technických profesií," uviedol Mrnka.
Prezident ZAP SR Jaroslav Holeček doplnil, že oblasť vzdelávania je pre 30 subdodávateľov, ktorí sa zúčastnili na dnešnom regionálnom stretnutí, kľúčovou oblasťou.
"Chýba kvalifikovaná pracovná sila, predovšetkým v strojárskych profesiách. Veľakrát sme počuli slovo nástrojár, obrábač kovov. Ale tiež sme počuli, že žiaci nemajú záujem ísť zo stredných odborných škôl na prax do podnikov a bez praxe úplne vyžijú. To nás jednoznačne vedie k tomu, že transformácia odborného vzdelávania je potrebná a zapojenie zamestnávateľov do odborného vzdelávania nutné. Pretože deti, ktoré študujú na stredných priemyselných alebo odborných školách, treba priviesť k určitým návykom. A tie sa dajú získať iba prepojením školy s podnikom," skonštatoval Holeček.
Zdôraznil, že pre rozvoj automobilového priemyslu a zabezpečenie konkurencieschopnosti potrebujú ďalší subdodávatelia pracovnú silu.
"Nehovoríme o tom, že potrebujeme pracovnú silu na rozvoj Slovenska. Potrebujeme ju na obyčajnú reprodukciu. Ľudia odchádzajú do dôchodku a z požiadavky 60.000 zamestnancov na ďalšie fungovanie priemyslu pre celé Slovensko je 70 % na obyčajnú reprodukciu pracovnej sily. Dnes vychádza zo stredných škôl iba niečo viac ako 5000 kvalifikovaných ľudí. Na vysoké školy odchádza 60 %, nezamestnaných je 30 %, pretože sa vzdelávajú v odboroch, ktoré nikto nepotrebuje. Takže je potrebné zmeniť celú štruktúru stredoškolského odborného vzdelávania a zabezpečiť nasmerovanie kvantity aj kvality. Na Slovensku máme veľmi veľa vzdelaných ľudí s vysvedčeniami, ale veľmi málo kvalifikovaných ľudí pre povolania, ktoré Slovensko potrebuje," dodal prezident ZAP.
Problém absencie kvalifikovanej pracovnej sily je podľa prezidenta skupiny Matador Štefana Rosinu podobný na Slovensku i v Česku. "Ročne prijímame do našej skupiny okolo 50 vysokoškolákov a stredoškolákov. Vo firme máme zavedený systém, že na každú fabriku máme dve stredné školy a dve vysoké školy. Pomáha to vo výbere študentov ešte na škole. Môžu prejaviť záujem - niektorí ho prejavujú viac, niektorí menej. Osobne vidím úlohu aj v motivácii detí rodičmi, pretože kam dieťa pôjde na strednú školu - závisí podľa môjho názoru spolovice od rodičov. Mamičky a oteckovia by nemali mať záujem, aby deti boli len marketingoví pracovníci, len vysokoškoláci. Aj so stredoškolským vzdelaním sa dá dosiahnuť veľmi dobrá kariéra. A niekedy môže byť lepšia, ako keď sa nasilu urobí vysoká škola," uzatvoril Rosina.
0
www.ZIVOTPO.sk
